2. Šarišské nárečia
V šarišských nárečiach, t. j. v nárečiach obyvateľov okresov Bardejov (okrem severnej časti), Sabinov, Giraltovce a Prešov, prevládajú nasledovné charakteristické znaky:
1. Samohláska e v slovách typu pisek, statečni (ako v spišských nárečiach oproti zemplínskym pisok, statočni)
2. Výslovnosť v ako f v prípadoch typu staf, ofca (ako v spišských nárečiach oproti zemplínskym stau, ouca)
3. Výslovnosť boľesc, ňesc (ako v spišských nárečiach oproti zemplínskym boľejsc)
4. Pre väčšinu šarišských nárečí sú typické formy s i v slovách typu hňiv, ľiska, śvička, hvizda, chľib, hňizdo, bili, viter, dzifka, śmich a pod. (podobne ako aj vo väčšine zemplínskych nárečí, kým v spišských nárečiach sú tieto slová s e alebo s je); podobne sú pre väčšinu šarišských nárečí charakteristické tieto jednotlivosti: krasta, vul, stuj, ňebuj śe a pod. (podobne ako vo väčšine zemplínskych nárečí proti spišským formám slov s o)
5. Výslovnosť streda, striblo s s (ako na Spiši, oproti zemplínskym śtreda)
6. Podobne ako v spišských nárečiach aj pre šarišské nárečia sú charakteristické tieto jednotlivosti: krasta, kolera, ku, ked, medzi, ten, moro, on a pod. (oproti zemplínskym formám chrasta, koľera, gu, kedz, medźi, tot, morjo, vun a pod.)
7. Forma chlapcovi, sinovi, majstrovi a pod. v 3. a 6. páde jednotného čísla (ako v spišských nárečiach proti zemplínskym formám -oj)
8. Podoby na luce, na ruce, na noźe, pri macoše a pod. v 3. a 6. páde jednotného čísla (proti spišským podobám na luke, na nohe a zemplínskym na rukoj)
9. Charakteristické formy príčastia minulého času typu pik, ňis (ako aj vo väčšine zemplínskych nárečí proti spišským pekol, ňesol)
Okrem toho isté menšie okrajové časti Šariša majú niektoré zvláštne znaky – obyčajne tu ide o presah niektorých znakov zo susedných nárečí (napríklad zo spišských alebo zemplínskych). Takou typickou oblasťou je južná časť Šariša približne na juh od Prešova. Pre ňu sú charakteristické najmä tieto znaky:
a) samohláska o v slovách typu nož, soľ, stol, koň, vol, stoj! a pod. (ako v susednom Spiši, kým v ostatnom Šariši je tu u);
b) samohláska e v slovách ako hňev, śňeh, chľev a pod. (podobne ako v spišských nárečiach, kým pre ostatný Šariš sú tu typické formy s i); pre menšiu oblasť juhozápadne od Prešova sú okrem toho typické formy, ako śvječka, śpjevac, bjeli, pjesok, śmjech, zdravje, robjel a pod.
c) ďalej sú tu typické podoby slovies cerpic, rozumic, ľežic... a formy zhinol, minol a pod. (kým pre ostatný Šariš sú typické znenia cerpec a zhinul).
Pre severnú časť Šariša (približne na sever od Bardejova) sú typické tieto zvláštnosti:
a) samohláska e v slovách typu ze (źemi), ze (mnu), ve (vodze), pode (mnu), z bratem (proti podobám zo, vo, podo, z bratom v ostatnom Šariši);
b) 1. osoba jednotného čísla na –u, napr. muśu „musím“ a 3. osoba množného čísla na –a, napr. pujda, kupuja a pod (kým na ostatnom území Šariša je v 1. osobe jednotného čísla –m a v 3. osobe množného číslav uvedenom type –u, -ju);
c) typ slamjani, jarčani (proti formám na –eni v ostatnom Šariši);
d) 2. pád množného čísla typu desek, śviček, ovec (kým na ostatnom území je tu produktívna forma na -och)
Do východnej časti giraltovského okresu presahuje do Zemplína výslovnosť spoluhlásky v v slovách typu dzivka, židuvka, ovca, stav, lavka (kým na ostatnom šarišskom území sa v tejto pozícii vyslovuje v ako f), ďalej formy boľejsc, kojsc (kým pre Šariš je typické boľecs, kosc), forma medźi (proti šarišskému medzi) a podobne.