Choď na obsah Choď na menu
 


1. Spišské nárečia

Nárečia, akými hovoria obyvatelia okresov Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves, Gelnica a Kežmarok, sa vyznačujú týmito znakmi:

1. samohláska e v slovách typu pisek, źľabek, poradek, pjatek, harčiček, obraśček, čert, statečni a pod. (podobne ako v šarišských nárečiach, kým v zemplínskych nárečiach sú slová tohto typu s o)

2. výslovnosť spoluhlásky v v neznelých pozíciach ako f, napr. staf (stav), dzifka, pod lafku a pod. (podobne ako v šarišských nárečiach, v zemplínskych nárečiach tu prevláda u-ová výslovnosť)

3. výslovnosť s v skupine str v slovách typu streda, striblo, stretnuc a pod. (podobne ako v šarišských nárečiach, kým v zemplínskych nárečiach prevláda výslovnosť śtr)

4. výslovnosť skupiny sc po samohláske bez sprievodného j v slovách typu boľesc, kosc, ňesc a pod. (ako v šarišských nárečiach proti zemplínskym – boľejsc, kojsc a pod.)

5. väčšina spišských nárečí má o v slovách typu soľ, stol, koň, vol, nož, stoj a pod. (v zemplínskych nárečiach a väčšinou aj v šarišských je v tomto type slov u); podobne v spišských nárečiach prevládajú formy s e v slovách ako hňev, ľeska, chľev, śvečka, hvezda, streblo, chľeb, hňezdo, śňeh... alebo s je v prípadoch ako mješac, bjeli, vjetor, dzjefka, pjesok, śmjech a pod. (proti formám s i v tom istom type slov v nárečiach zemplínskych a väčšinou aj šarišských)

6. pre spišské nárečia sú ešte charakteristické nasledujúce znenia jednotlivých slov: krasta, kolera, ku, ked „keď“, medzi, ten, moro, on a pod. (podobne ako vo väčšine šarišských nárečí, kým v Zemplíne prevládajú formy chrasta, koľera, gu, kedz, medži, morjo, vun a pod.)

7. koncovka –ovi v 3. a 6. Páde jednotného čísla mužských podstatných mien, napr. chlapcovi, psovi, sinovi, majstrovi a pod (oproti zemplínskemu -oj)

8. v 3 a 6. páde jednotného čísla ženských podstatných mien prevládajú formy typu na luke, na ruke, na nohe, pri macoche a pod. (oproti šarišským formám na luce, na noźe, pri macoše a zemplínskym formám na lukoj, na nohoj)

9. charakteristické príčastia minulého času typu pekol, ňesol a pod. (oproti zemplínskym a väčšinou aj šarišským formám pik, ňis a pod.)

V rámci spišských nárečí sa vyčleňujú menšie oblasti s niektorými osobitnými znakmi. Napríklad najzápadnejšia časť Spiša (okolie Lučivnej), susediaca so stredoslovenskou nárečovou oblasťou má mnohé znaky spoločné so stredoslovenskými nárečiami (slabičné r, l; dvojhlásky; typ rakita, lakeť; formy dobro ďecko a pod.)

Pre centrálnu oblasť spišských nárečí (s centrom v  okrese Spišská Nová Ves a s priľahlými časťami okresov Levoča a Poprad) je charakteristická výslovnosť znelého h namiesto ch v prípadoch ako terha (ťarcha), zdehnuc, muhi a pod.

Na východ od Levoče je menšia oblasť s výslovnosťou koncového l ako neslabičné u, napr. pou, zhinou a pod.